Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 07.03.2019 16:59:41 

Mineralogické a banícke múzeum v Bojniciach


   

Oznamujeme širokej verejnosti, že slávnostné otvorenie nových priestorov múzea sa uskutočnilo
dňa 16. apríla 2010 v Bojniciach o 14.00 hodine.

  

Priestory expozície sme verejnosti prístupnili dňa 17.04. 2010 v rámci návštevných hodín ( vid kontakty ).

 

 Kedysi som takto začínal - doma v obývačke na " radosť " rodičov ...

 
ZDAR BOH !


Vítame Vás na stránkach súkromnej expozície minerálov, drahých kameňov a baníctva:
" Mineralogické a banícke múzeum Jakuba Drevennáka Bojnice "
- poskytujúcu bezplatnú prehliadku súkromných zbierok spojenú s prehliadkou brusičskej a zlatníckej dielne

... spojenou s akreditovaným laboratóriom na určovanie a ohodnocovanie nerastov, drahých kameňov a šperkov ( klenotov ):
" GemLab BAROK Bojnice "
- vykonávajúceho znaleckú odbornú činnosť v odbore Drahé kovy a kamene, klenoty, hodiny a šperky; v odbore Geológia a v odbore Ťažba nerastných surovín; expertnú posudkovú činnosť pre účely osobné, občiansko-právnych i trestných konaní a to na základe objektívneho analytického posúdenia ( viď bližšie odd. súdno-znalecká činnosť a odd. laboratórium GemLab ).

kontaktujte nás:     GemLab-BAROK@pobox.sk


 
    
     
     

 

   
       
           
 

Niekoľko ukážok z vlastnej tvorby a realizácie ...  Zlato, striebro a drahé kamene.



A K T U A L I T Y :

Dňom 17. 10. 2008 laboratórium GemLab BAROK poskytuje svoje služby v nových priestoroch pripravovaného
Mineralogického a baníckeho múzea Jakuba Drevennáka v Bojniciach ( viď kontakty ).





GEMSTONES IDENTIFICATION HANDBOOK.
Theory & Practical  For Gem Identification.




Všetký záujemcom dávame do pozornosti pripravovanú publikáciu. Je venovaná identifikácii drahých kameňov metódou " step by step ".
autor: Maroš Barok
názov publikácie :
GEMSTONES IDENTIFICATION HANDBOOK
                          Theory & Practical  For Gem Identification

jazyk textu: anglicky
pripravuje: Mineralogy & Mining Museum of the name Jakub Drevennak Bojnice
                GemLab Barok Bojnice
počet strán : 1300  doplnených fotografiami, schémami a tabuľkami    
prepokladaná cena v predplatnom : 155,- EUR
rok vydania: 2/2 2010
bližšie info: ( viď kontakty )



 
   
Príprava materiálu, montované polotovary, príprava prsteňa s kameňom ...
 
 
                                                                                                          Návrh a realizácia šperku ...


   
Rytecké práce a montáž strieborného závesu ... 
                                 
 
    
                   
Zo zlomkov zliatok, zo zliaku plech, z plechu šperk a šperk k zvýrazneniu ženskej krásy. A nielen jej ...





                                                                                     

                                                         Mineralogické a banícke múzeum

                                  Jakuba Drevennáka

                                                           ( 14.04.1993 - 16.12.2006 )

 

  Státisíce zvedavých očí po celom svete denne lačne hľadia na nenapodobiteľnú krásu minerálov,  zvlášť kameňov nazývaných drahými. Ich oslnivý jas, pestrosť farieb a geometrická dokonalosť tvarov, pútajú pohľady ľudí už po tisícročia. Ako verný súputníci sprevádzajú drahé kamene ľudstvo po celú jeho históriu, odhaľujúc z hlbín jeho skutočnú podstatu. Ako však môže byť ale niečo tak zjavne nepodstatného zároveň tak veľmi žiadaným? Pýtame sa a hľadáme neznámu odpoveď.

 

Unikátnosť výskytov minerálov na území Slovenskej
  republiky potvrdzujú aj tieto exponáty vystavené
v expozícii Smithsonian Institute v USA.


  Minerály, ale tiež drahé kamene sú naozaj skutočnými skúšobnými kameňmi ľudských bytostí: - zdobia nás, vykresľujú našu osobnosť, vyjavujú naše najskrytejšie túžby, hriechy a sny; pretože odrážajú v zrkadle času jas ľudskej duše i jej márnivosť zároveň. Táto expozícia však má za ciel presný opak. Nechce prezentovať minerály či vzácne kamene ako jeden z nástrojov sily mocných tohto sveta, ako symbol bohatstva a nedostupnosti. Chce byť sprievodcom v poznaní ich krásy samotnej. Príroda je totiž naozaj tak bohatá, štedrá a zaujímavá že si zaslúži našu aktívnu pozornosť.


Mineralogické a banícke múzeum Jakuba Drevennáka

    



O venovaní a pomenovaní Mineralogického a baníckeho múzea menom zosn. Jakuba Drevennáka
bolo písomne rozhodnuté dňa  19.02.2007 .



  Mineralogická a banícka expozícia s okruhom GEOParku, do ktorej ste práve vstúpili je venovaná pamiatke Jakuba Drevennáka, žiaka 8.C. triedy zo ZŠ v Topolčanoch. Osobe so šibalským úsmevom; veľkým, citlivým no predovšetkým odpúšťajúcim srdcom a zlášť jeho vždy usmiatym očiam. Taký bol podľa slov jeho najbližších. Keby bol mal v knihe života napísaný o niečo dlhší scenár v ktorom hral hlavnú úlohu, možno aj jeho oči by raz viac upriamili svoj záujem o tento naoko neživý svet. Neživý, žijúci však svojím vlastným životom. Dôvodov na toto venovanie bolo niekoľko a neprináleží ich tu uvádzať. Možno pre jeho ľudský rozmer, ktorý bude mať pre nás vždy čo povedať. Možno ale aj preto, že môj osobný vzťah začal k nerastom práve v podobných školských laviciach; možno aj pre nadčasovosť Jakubkovho životného príbehu. Kto ale pozná všetky odpovede ...


  

Geológovia rozdeľujú „ kamene “ na minerály a horniny.

Minerál ( nerast ) je anorganická ( neústrojná ) rovnorodá prírodnina.

Hornina je zložená z viacerých minerálov jedného, alebo častejšie niekoľkých druhov. Je to anorganická ( neústrojná ) rôznorodá prírodnina.

   

 


                                  ( Jakub Drevennák, 5.10.06, zošit prírodopisu )

 

  Anjelik môj, kde lietaš ... ?


  Smutný príbeh malého školáka z konca minulého roka a z pivom presláveného mesta nie je neznámou snáď asi nikomu. Veď takmer celé Slovensko doma pri večerných správach sledovalo vývin príbehu, na ktorého počiatku stála nevinná detská hádka, afekt a najmä nerozvážnosť v konaní. Mnohí sme pri tom mali slzy v očiach. Pozornosti tak medializovaného príbehu asi neušiel nik z tých, ktorí dokázali a dnes hoc s odstupom času ešte aj dokážu pochopiť hodnotu a význam ľudského života ako takého. Vo svojich základných črtách a princípoch. Nechcem vo svojej úvahe listovať v udalostiach oných decembrových dní, keď malý Jakub naposledy kráčal do svojej 8.C, keď bol hospitalizovaný po zranení od svojho spolužiaka v topoľčianskej nemocnici ani k jeho posledným okamihom, keď napokon od nás navždy odišiel nevedno kam ...


  CURRILUM VITAE ( * 14.04.1993 - + 16.12.2006 )

 
    Príbeh Jakubkovej „ trinástky “ sa začal o jednej hodine ráno dňa 14. 04. 1993 v jednej z košických pôrodníc. Práve vtedy sa manželom Drevennákovcom narodil ich jediný syn. Od februára 1996 prišiel čas detských hier a nastal čas prvých kamarátstiev v MŠ v Košiciach na Bernolákovej ulici. Jeho prvým kamarátom sa stal Jožko Ferenčík. V auguste 1998 prišlo sťahovanie - Jakub a mama sa sťahujú na západné Slovensko - do Topoľčian. Práve v tomto období sa malý Jakub prvý krát mal možnosť presvedčiť, že v mori je naozaj slaná voda. Boli to jeho prvé veľké prázdniny.  Posledný ročník MŠ - predškolský, navštevoval Jakub už v Topoľčanoch na ulici Gagarinovej. V roku 1999 prišla prvá vážna vec - stal sa prváčikom a nadišiel čas osvojenia si základov čítania a písania prvých písmeniek i číslic. Prvý stupeň, teda presnejšie 1. - 4. ročník prežil na ZŠ na ulici Gagarinovej s triednou učiteľkou p. Kobidovou, ktorá bola u neho veľmi obľúbenou. Na druhom stupni prišlo viac predmetov a s nimi nová triedna učiteľka, p. Martišová. Piaty ročník spolu absolvovali ešte na ZŠ na Gagarinovej ulici a od šiestej triedy školu zlúčili so ZŠ na Gogoľovej ulici.
 


 
 

Jedna z posledných Jakubových fotografií z nemocnice v Topoľčanoch ( december 2006 )

  Jakub sa odmalička venoval viacerým športom. Prvou vášňou bol futbal, potom prišla hádzaná no za srdiečko ho nakoniec chytil basketbal. Vo voľnom čase sa rád korčuľoval, skateboardoval, bicykloval sa a hrával s kamarátmi. Keď bolo zlé počasie a musel byť doma, hrával sa ako iné deti na počítači alebo playstatione. Mal rád filmy o Harrym Potterovi, ale aj mnohé ďalšie rozprávky. Prázdniny trávil v Košiciach u starých rodičov. Chodieval na cyklistické výlety so svojím otcom. Voľný čas trávil so sesternicami a bratrancami, alebo samozrejme s kamarátmi. Rád dostával darčeky a to najmä počas vianoc, no veľmi rád ich predovšetkým dával. Jednu z posledných sms z nemocničného lôžka, ktorú napísal svojej mame Vierke, bola práve o nich.



Javisko života

  Každý príbeh, či už šťastný alebo nie, má svoj úvod, dej i záver. Ako predstavenie na vypredanom divadelnom javisku. Záver Jakubkovho príbehu sa začal písať 6. decembra 2006. Mikuláš, ktorého majú všetky deti rady, pretože dostávajú sladkosti či už škole, alebo doma. Okolnosti nešťastného dátumu a udalosti v triede 8. C poznajú takmer všetci, niektorí okrem oficiálnych správ aj o niečo viac. Žiaľ, keď sa už všetci tešili, že jeho zdravotný stav sa zlepšuje a pomaly sme sa chystali na prichádzajúce sviatky pokoja, zastihla mnohých z nás rana, ktorá dodnes bolí a dlho zrejme aj bolieť bude. Rodičov, priateľov a mnohých iných, vrátane nás - cudzích. Úderom 17:16 hodiny popoludní dňa 16.12.2006 sa Jakubkovo mladé srdiečko definitívne zastavilo. Bez rozlúčky navždy odišiel od svojich blízkych vo veku 13 rokov a ostala len spomienka na jeho usmiatu tvár a odpustenie spolužiakovi, ktorý mu možno nechtiac ublížil.

  Po takmer roku Jakubkov nešťastný príbeh pripomína iba pár maličkostí - krátky odstavec bez fotografie na školskej stránke alebo niekoľko článkov na internete. Okrem toho tabuľka, ktorú jeho vlastná základná škola so štatistickým odôvodnením neumožnila umiestniť ako prejav úcty vo svojich priestoroch a pár drobností, ktoré jeho kamarátom darovala na pamiatku po ňom jeho mama. A aby som nezabudol - hŕba úradných papierov, hovoriacich o tom čo sa stalo a nestalo, čo sa nemalo a čo malo. Zasvätení do ich textu vedia o čom hovorím. K tomu výkrik do prázdna v podobe miliónovej pokuty, na ktorú sa nemocnica aj tak napokon odvolala a o ktorej dodnes nebolo nijako rozhodnuté. Odvtedy zostalo akoby prázdne ticho. Rovnaké, ako zostalo v srdci milujúcej mamy a na všetkých miestach, ktoré zapĺňal jeho milý úsmev a láskavé srdiečko. Takú má zrejme hodnotu mladé ľudské srdce pre túto spoločnosť.

  Akú cenu má teda vlastne mladý ľudský život, ktorý ešte sám o sebe nemal šancu poukázať na svoje hodnoty a význam pre spoločnosť ako celok? Štatistickú, alebo aj inú? Je možné ho vnímať ako niečo, voči čomu je možné spoločnosťou prehliadnuť ťažké ublíženie na zdraví, alebo neospravedlniteľné chyby v poskytovanej zdravotníckej starostlivosti ? Ako je možné hodnotiť hrubé pochybenie pri liečbe slovami „ neštandartný postup “ ak jediným neštandardným je to, že pacient v nemocnici nevyzdravie, ale naopak naplní sa ten najsmutnejší scenár ? A vôbec, kto dokáže vysvetliť jeho rodičom a najbližším kamarátom neštandardnosť ako takú ? Nie je to priveľa „ neštandartu “ aj na priemernú africkú poľnú nemocnicu ? Na to ale nech si odpovie každý zodpovedný sám.

  Nech si otázku vlastného svedomia položí aj jeho 15 - ročný spolužiak Michal Sz., ktorý sa na súdnom pojednávaní dňa 13.03.2008 usmieval ako o tom informovali média, ale i prokurátor a všetci pracovníci v talároch s vysokoškolskými diplomami, ktorí priviedli na svet právny a v tomto prípade najmä morálny nezmysel v podobe " dohody " o vine a treste. Neviem sám, kto z nich sa na čom dohodol s Jakubkom. Asi nikto. A tak zostáva jeho príbeh príbehom na zamyslenie o hodnotách tejto spoločnosti, ktorá pod rúškom zjavne pochybných a netransparentných dohôd chráni usmievajúcich sa kriminálnikov a nie obete ich konaní. Chráni tých ktorí na súde ani nevedia či ľutujú alebo nie to, čo vlastne spáchali. Neverejnosť pojednávania pre údajný zlý stav obvineného, ktorý sa usmieva, napokon svedčí istej dávne duševnej neúplnosti alebo o farizejskosti celej súdnej frašky, končiacej výsmechom životu v podobe 3 - ročnej podmienky pre útočníka a pripomenula mi Pontského Piláta, keď si umýval ruky pri súde s Najvyšším. Ale raz bude súdiť niekto iný, verím. Krv sa totiž ľudsky zmyť nedá ...


 

   Príbeh usmievavého, z nemocničného lôžka odpúšťajúceho chlapca,  by mal  zostať pre nás všetkým nielen istým vzorom v jeho odpustení, ale aj posolstvom k zastaveniu, aby sa podobné prípady stávali v budúcnosti čo najmenej. Posolstvom o tom, aby sa spoločnosť rázne postavila k podobným páchateľom trestných činov a aby ich sankcionovanie za pochybné skutky bolo naozaj účelné a spravodlivé. Mal by zostať zamyslením sa nad tým, že medikamentózne je možné nariediť nielen pacientovu krv proti vytvoreniu nebezpečnej embólie, ale zjavne taktiež aj vlastné svedomie, paragrafy a pocit následnej zodpovednosti. Mal by zostať zamyslením nad rodinnou výchovou niektorých nezvládnutelných detí, ktorých správanie vedie k podobným tragédiám, ktoré v okamihu zmenia naozaj osudy mnohých ľudí, vrátane ich samotných ...


                          mama Vierka / Maroš Barok 


                                 
                      Pamätná tabuľka, ktorá mala byť pôvodne osadená na Jakubkovu pamiatku v interiéri ZŠ v Topoľčanoch.   

                                                                     

 

A takto nejak sa budoval interiér novej expozície minerálov a drahých kameňov ( 2007-2009 ):
 
I. etapa ... výstavba priestorov expozície

         


 
 
    

  
II. etapa ... dobudovanie expozície a dielní
 

        

Pri prestavbe vzniklo celkove 122 m2  výstavnej plochy ...

 ( v súčasnej podobe )

 

   

no najmä vzniklo prvé slovenské súkromné mineralogické a banícke ....



*   *   *

                                                        A toto bola moja posledná beseda na hodine prírodopisu v Topoľčanoch ...

 
                                    A takto vyzerala moja posledná beseda s " nádejnými geológmi " v známej to 8.C. ZŠ Topolčany v marci 2007.
                                  Títo mladí ľudia mali fakt o moju besedu záujem, hoc do tejto triedy som išiel ako poslednej a jedinej s obavami ...

     
A nejak takto som žiakom dokazoval krásu neživej prírody a oni mne zase svoj záujem o moje slová a prinesené vzorky.
Jedinému chýbajúcemu žiakovi tejto triedy je venovaná expozícia a nesie jeho meno v záhlaví. Na pamiatku a ako osobné poďakovanie ...




                                                                                                                                                                                                                               
                                                                                                                     

 

 

 

 

 

TOPlist